Rišo

Rišo vyrastal s babkou. Nahrádzala mu jeho mamu, no napriek tomu, tá mu chýbala. Chodievala občas za ním na návštevu, no potreboval ju mať pre seba častejšie. Babka mala o neho strach a keď bol malý, nepúšťala ho veľmi samého von, aby sa mu niečo nestalo. Aj keď on chcel byť vonku skoro stále.

Keď mal asi tak 13 rokov, rozhodol sa nechodiť po škole hneď domov, ale začal tráviť poobedia s kamarátmi v skateparku. Rišo rád jazdil na skateboarde a tento čas si teda užíval. Nosili si aj rádio a púšťali hudbu, ktorá im ešte spríjemňovala chvíle jazdy. Atmosféru si chceli ešte viac vylepšiť a tak si zohnali od starších chalanov marihuanu. Keď sa nafajčili, všetko im prišlo zábavnejšie, pohodovejšie. Rišo vedel, že niektorí chalani fajčia trávu pravidelne, no on nechcel stále, lebo babka ho pred ňou vystríhala. Aj keď mu nikdy veľmi nepovedala, čo je na nej zlé. Tak fajčil len pár krát za týždeň. Keď bol nahúlený, nevedel sa už večer sústrediť na učenie. To viedlo k zhoršeniu si známok v škole. Babka sa na neho kvôli tomu hnevala, ale nevedela, že to je dôsledkom fajčenia marihuany.

Do skateparku chodil aj jeden dospelý chalan s babou, jazdili tiež na skejtoch a bavili sa so všetkými. Raz oslovili aj Riša. Dozvedel sa, že sú z nejakého klubu, kam môžu chodiť decká tráviť voľný čas. Zaujalo ho to a keď ho a jeho kamošov navyše pozvali, išli tam na druhý deň po škole kuknúť. Rišo zistil, že to je nejaký nízkoprahový klub a ľudia čo tam robia sú sociálni pracovníci. Rišo s kamošmi tam začali občas chodiť. Hrávali stolný futbal, využívali počítače, či len tak sa rozvaľovali v sedačkách, počúvali hudbu a debatovali. Tí mladí ľudia čo tam robili, prišli Rišovi veľmi fajn. Aj jeho babka bola dobrá, no títo mu prišli bližší. Raz sa bavili o drogách a ich účinkoch. Hovorili mu o rizikách, ktoré marihuana prináša, dali mu o tom leták. Riša to zaujalo, počul ako ho nikto neodsudzuje za to, že občas húli, ale sa s ním o tom otvorene rozpráva. Rišo bol prekvapený z toho, keď počul aj o rizikách húlenia. Rozprával sa s nimi o téme drog viackrát v skateparku i v klube. Začal nad tým premýšľať a všímať si, ako sa správajú druhí ľudia, keď sú nahúlení a aký má marihuana vplyv na neho – je spomalenejší, menej sústredený, má veci „na saláme“. Rozhodol sa, že takto to mať nechce. Kvôli sebe i kvôli babke, ktorá sa o neho stará a vidí na nej, že ju mrzí, keď sa zhoršil v škole a je k nej drzý. Rišo prestal marihuanu užívať a pomohol pracovníkom v klube s tvorbou plagátu o rizikách užívania marihuany.